Bežecký kemp s Majom

Ako nám bolo? Ako sme behali, cvičili a žili v programe a nebol čas na kávu ani na saunu 🙂

Zorganizovať ultratrailový bežecký kemp bol nápad, ktorý vznikol, keď som pre seba hľadal kempy v zahraničí, keďže na Slovensku som žiaden nenašiel. Asi som nehľadal poriadne, pretože keď sme s naším kempom vyšli von, zistil som, že u nás sa kempy organizujú.

S Majom sme sedeli v kempe pri dedinke Chamonix, kde bežal svoj pretek UTMB, a s Priadkom spriadali program a realizáciu kempu. Priestor sme mali vybraný a rezervovaný už vopred. Keďže Majko sa presťahoval do Nízky Tatier a kemp mal byť ultratrailový, Nízke Tatry, kde to má nabehané, boli jasnou voľbou.

Cieľ sme mali jednoduchý: nech sa všetci dobre cítia, skvele si zabehajú a niečo sa aj dozvedia, pričom nesmie chýbať wellness.

Pred kempom sme oslovili Majovych a iných partnerov na spoluprácu, nech si bežci môžu odskúšať výživu, regeneráciu, výbavu a doplnky.

Tou najhlavnejšiou výbavou bežca sú nepochybne tenisky. Tenisky Salomon: predajňa Sansport nám poskytla 3 druhy trailových bôt presne podľa veľkostí, ktoré si bežci nadiktovali. Produkty od Dynafitu nám sprostredkoval Matej “Šibi” Schieber, ktorý priniesol nielen tenisky, ale dokonca aj bežecké paličky a batohy. Matej bol aj naším trénerom na kempe, ktorý priniesol nové bežecké výzvy, skúsenosti a odborné poznatky. Majko priniesol skúsenosti z tréningov a pretekov, ktorých má už na konte veľa a je nerozlučnou slovenskou súčasťou ultratrailového behania. Jeho život, prístup a zážitky z behania zaujali každého pri spoločných bežeckých potulkách slovenskými horami na kempe a pri večerných barových posedeniach.

Kemp začínal vo štvrtok večer príchodom bežcov do hotela Repiská. Hotel sme vybrali zámerne pre jeho krásnu polohu mimo cesty s vynikajúcimi možnosťami rôznych bežeckých tratí priamo od hotela. Jednou z našich podmienok bol aj wellness. Čo viac uvoľní svaly po výkone a zregeneruje celé telo ako horúca sauna a bazén? Šibi priniesol aj regeneračné nohavice, ktoré si účastníci počas večerných prednášok dosť striedali, tak snáď im to pomáhalo.

Po štvrtkovom príchode a prvej večeri, keď si bežci na izbách našli balíčky, sme sa predstavili. Každý nám povedal ako sa na kemp dostal, aké sú jeho očakávania a bežecké skúsenosti. Začala prednáška od firmy Petzl. Jej história, zámer a vývoj firmy a správny výber čelovky, nás zamestnali skoro na hodinu a už sme sa nevedeli dočkať, kedy čelovku vyskúšame v teréne. 

Prvý večerný beh na Bežeckom kempe mohol začať. Spravili sme si malé kolečko cca 8 km a pobrali sme sa na izby. Poniektorí trochu pokecali a bližšie sa zoznamovali v bare. 

Po rannej joge a bohatých raňajkách sme sa vybrali na trailový beh. Rozdelil sme sa na skupiny podľa výkonnosti a rozbehli sme sa do lesov. Smer bol jasný, pokoriť Chopok (2023,6 m.n.m.). Počasie vyzeralo “fifty-fifty.” Nepremokavé bundy a povinnú výbavu, ktorú sme zaslali účastníkom kempu, odignorovali iba tréneri. Pod hrebeňom začalo liať a fúkať a chlad sa držal medzi svalom a kosťou. Niektorí sa preto otočili, statoční blázni sa však ďalej driapali hore a pokračovali po hrebeni. Hmla a silný vietor hnal všetkých ostávajúcich bežcov na chatu Kamienka, objímanie horúcej pece a sŕkanie čaju bolo jediné, čo dávalo nášmu životu zmysel. Jasná vidina sauny nás hnala smerom vpred. Po návrate sme minuli všetku horúcu vodu v hoteli. Program sa napĺňal a na wellness čas neostával.  Smutným a podchladeným nám teda neostávalo iné, než ísť sa zohriať cvičením do Liptov Sport Institute, kde nám pripravili dokonalé cvičenia na posilnenie tela, mobilitu pohybu, strečing, valcovanie a rolovanie. Dozvedel som sa veľa o svojom tele, čo je však hlavné, zistil som, aké mám rezervy a v čom mi cvičenie môže pomôcť k zdravšiemu a efektívnejšiemu behaniu. Keďže sme toho mali všetci dosť, celkom zničení sme vynechali moju a Šibiho prednášku o bežeckom tréningu, na ktorej by aj tak po večeri asi všetci pospali.

Sobotné ráno sa nieslo v znamení dlhého bežeckého okruhu smerom na Ďumbier (2 045,9 m.n.m.). Pred raňajkami nás Veronika dokonale potrápila pilatesovými cvičeniami a zistenie, že máme opäť čo zlepšovať, nášmu sebavedomiu veľmi nepomohlo. Podľa výkonnosti sa bežci postupne odpájali a mierili späť na hotel. V pláne bol wellness a tentokrát to vyjsť muselo, lebo inak by sme museli vrátiť peniaze za kemp. Skupinka bežcov dosiahla vrchol podľa plánu. Počasie nám doprialo pekné výhľady, hmlu a striedanie mrakov s vetrom a slnkom. Po zbehu z Ďumbiera na hotel v pretekovom tempe vbehli poniektorí do sauny rovno v teniskách a ruksakoch.

V sobotný večer sme po drobných technických problémoch spustili prednášku s Mgr. Martinom Čupkom, výživovým poradcom. Dozvedeli sme sa niečo o správnej výžive, regenerácii pomocou jedla a správnom plnení tela počas dlhých ultratrailových pretekov. Výživové doplnky od partnera kempu Kompava sme mohli počas celého pobytu skúšať na vlastných žalúdkoch.

Ranný nedeľný pilates bol už len poslednou cvičebnou bodkou kempu. Trénerský návrh na dlhý nedeľný beh bol jednoznačným hlasovaním účastníkov kempu zmietnutý zo stola. Nasledoval krátky beh s mojou a Šibiho prednáškou o tréningu.

Dúfali sme, že sa na túto časť programu zabudne, no nestalo sa. Vraj aj to bol dôvod, prečo na kemp išli. Rozdali sme si darčeky, zhodnotili kemp, ako organizátori sme si zapísali negatíva aj pozitíva, nech sa posúvame ďalej. Po rozlúčke sme sa vybrali svojimi cestami späť do civilizácie.

A bude ďalší kemp? 

Jednoznačne Áno, má to význam. Koncom apríla a začiatkom mája v roku 2025 máme otvorené dva turnusy, zapracovali sme zmeny a prinášame novinky. 

Za seba hodnotím kemp veľmi pozitívne, ukázal mi cestu, že sme ľudia, ktorí sa radi stretávajú, trávia spolu čas a zdieľajú emócie. Športové, životné, pozitívne aj negatívne. Humor nám pomohol s ľahkosťou prekonávať prekážky pri cvičeniach či pri behu. Bežecká skupinka, ktorá na kempe v roku 2024 bola, si napriek vekovým obmedzeniam, rozličným povolaniam, rozdielnemu prístupu k životu a rôznym životným skúsenostiam hneď v prvý večer sadla a nemal som ani na chvíľu pocit, že by sme tam k sebe nepatrili.

Preto prajem všetkým veľa zdravia. Užívajte si beh a berte ho s humorom a ľahkosťou. Cieľ nie je dôležitý, a dokonca ani cesta. Dôležité je, koho na tej ceste stretneme.