Novo-celoročné predsavzatia prelieva kyselina

Opäť po roku máme nový. Rok 2024. Tesne pred každým ukončeným rokom si mnohí dávame predsavzatia na ďalší rok. Už schudnem, nebudem jesť večer po šiestej, prestanem fajčiť, obmedzím pitie, začnem chodiť do posilňovne, cvičiť, behať, kúpim drahej kvety každú stredu. Tento rok to bude iné. 

Myšlienky nám v hlave prúdia vo vysokej intenzite, čo všetko pre to spravím a aké kroky musím podstúpiť k dosiahnutiu cieľu, niekde vzadu sa nám vynára pochybnosť. Pochybnosť ako kyselina, ktorá prelieva nápady o športovaní, chudnutí, nefajčení a pomaly, ale isto nahlodáva a vyhlbuje diery do našich predsavzatí. Dokážem to? Mám na to? Veď aj minulý rok som skúšal… Ako dlho?

Ako čarovnou škrabkou zotrieme kyselinu a kúpime si permanentku do posilňovne, googlime, ako začať behať, pri ktorej diéte najviac schudneme. Má to ale jednu podmienku, a tou je: začnem, ale nech pritom čo najmenej trpím. Nechcem sa vzdať komfortu a pohodlia, ktoré som roky budoval.  

Nevadí, treba začať postupne. Preto sa vyberieme do posilňovne, kúpime si bežecké tenisky a vyrazíme za dobrodružstvom. Dobrodružstvom, ktoré je nám v mysli blízke, ale v čase vzdialené, veď to bolo pred rokom, keď sme sa prvý januárový týždeň ocitli v posilňovni plnej ľudí. Stojaci pred domom opustený, sám, v zime a v teniskách s pocitom, že toto dobrý nápad nebol. Opäť sa kyselina prelieva cez naše nápady, pochybnosti nám bránia uvoľniť sa a začať. 

Začneme a pocity zmiznú, už sme to len my s nápadom športovať. Prvé kroky bolia, nadšenie s výkonu však prekrýva bolesť a neistotu, ktorú prežívame. Vyplavia sa endorfíny, ktoré nás držia, zaplavia celé naše telo aj myseľ a my cítime, že sme spravili dobre. Ešte pár fotiek na sociálne médiá, nech si potvrdíme, že sme sa dobre rozhodli. Pár lajkov, kudos a komentov od známych nás vystrelí ešte viac. Ách, to je super.

Zajtra ideme zas. Veď to stojí za to. Kyselina zmizla, vyparila sa a pri ďalšom nápade ísť športovať sa už neobjavuje. Objavila sa však iná kyselina, kyselina mliečna. Tá už preč nejde, bolí celé telo. Asi by bolo rozumnejšie počkať, zregenerovať, veď aj profesionáli po výkone regenerujú. Počkáme do zajtra a bude nám lepšie. Čakáme, druhý deň je ešte horšie, telo viacej bolí, ledva sa hýbeme. Začíname regeneráciu na 100 %. Nehýbeme sa, ležíme, stonáme a čakáme na moment, kedy to skončí. Takto sme si to nepredstavovali a nadšenie obuť sa a vybehnúť, ísť cvičiť sa nám vzďaľuje. Kyselinu mliečnu vystrieda kyselina (mozgová), ktorá nám spaľuje predsavzatie, odhodlanie a chuť.

Prečo je to tak? Každý rok je to rovnaké, rozmýšľame, prečo sila, ktorá nás na začiatku držala pri behu, cvičení, nejedení, je zrazu preč. Nevydrží. Ako rýchlo v starom roku prišla, tak rýchlo v novom odišla. Už je prázdno. Zaradím sa do svojich koľají, v ktorých sa cítim dobre a bezpečne, a neriešim. Kým nepríde koniec roka a nezačne sa každoročné opakovanie.

Samo to nepríde, nepríde nám trpezlivosť na cvičenie, diétu, nefajčenie. Musíme si to odmakať. Najlepší tréning je vtedy, keď sa nám nechce. Nechce sa nám ísť cvičiť, obuť si tenisky, vtedy sa posúvame. Nie je umenie cvičiť, behať, športovať, dodržiavať zásady, ktoré sme si po Novom roku dali, keď máme silu, ale vtedy, keď ju nemáme. Vtedy blokujem kyselinu, ktorá nám chce brániť. Brániť zmene samého seba k lepšiemu. Opakovaním si vypracujem rutinu a disciplínu, opakovaním už nerozmýšľam, či sa mi chce alebo nechce, jednoducho idem a hotovo. Či prší, sneží, necítim sa dobre, jednoducho idem. Na základe opakovaní sme si vypracovali rutinu, opakovania prídu s disciplínou a motiváciou, ktoré musím v sebe nájsť a dodržiavať.

Každý rok je rovnaký, vždy bude koniec a začiatok, máme tak nastavený kalendár, našu myseľ však vieme nastaviť na svoj kalendár. Kalendár, ktorý v marci bude ako na začiatku roka a v októbri tiež. Je to v nás a o nás, nebojme sa využiť nástroje  na to, aby sme zotrvali pri našich cieľoch, túžbach a snoch. Mnoho síl a motivácie v roku 2024.